Práca, ekonomický rozvoj a trvalá udržateľnosť komunít (obcí) - prípady z rozvoja vidieka USA

Vážené kolegyne, kolegovia, materiál Práca, ekonomický rozvoj a trvalá udržateľnosť vidieka som pre potreby projektu vybrala z viacerých dôvodov

• Prezentuje aktívnu spoluprácu rôznych zainteresovaných strán (samospráv, občanov, podnikateľov, vysokých škôl, výskumných pracovníkov a predstaviteľov štátnej správy v Kalifornii pri riešení problematiky rozvoja vidieka
• Prístup je širokospektrálny – zahŕňa námety pre zmeny na strane štátu, rozvojových a regionálnych inštitúcií, obcí samotných až po jednotlivého občana
• Námety sú širokospektálne – od ekonomického až po sociálny rozvoj
• Námety sú praktické a realizovateľné, mnohé zadarmo, skúmajúce vlastné zdroje a ich využitie – vychádzajú zo skúseností všetkých zainteresovaných
• Materiál prezentuje potrebu vzájomnej komunikácie pri riešení problémov, ale aj potrebu a prostriedky komunikácie prezentovaných výsledkov – námetov pre prax a trvalej práce s nimi (napríklad web stránky…)
• Prezentuje aktívny prístup k problémom vidieka zostreným krízou a zmenami na trhoch tovarov, služieb a na nemenej dôležitom trhu práce
• Materiál je v tomto zmysle zdrojom učenia sa – ako a s kým problémy rozvoja vidieka riešiť

Pre Slovensko a jeho vidiecke oblasti, príslušné miestne, regionálne, neziskové, akademické a štátne inštitúcie je to možný podnet
- čo z toho u nás už dávno platí?
- čo z toho je zaujímavé aj pre našu prax?
- čo je potrebné a možné modifikovať?
- čo z toho môžeme urobiť sami a hneď?
- čo budeme riešiť s partnermi (miestnymi, na úrovni regiónu, na úrovni štátu)?

Prajem vám, aby bol materiál pre vás zaujímavým čítaním ako doplnok k vašim každodenným snahám o zlepšenie života na vidieku, a príkladom ako inak by ste mohli diskutovať a hľadať riešenia pre trvalú udržateľnosť a rozvoj nášho jedinečného vidieka.

Ľuba Vávrová
Centrum rozvoja samospráv
FSEV UK, IVP
Mlynské luhy 4
e-mail: vavrova@crs.sk
mobil: 00421 905 923 612

Poznámka: materiál vzhľadom k rozsahu nieje preložený doslovne, ani nieje preložený celý. V prípade záujmu a skutočnej vôle s ním (aj s ním) pracovať materiál preložím celý.

Práca, ekonomický rozvoj a trvalá udržateľnosť komunít-obcí

Strategický prístup k potrebám miestnych politík – prístupov (inštitúcií t.j. ajsamospráv) a realizácia programov (projektov) pre vidiek štátu Kalifornia

Ministerstvo poľnohospodárstva, sekcia vidieckeho rozvoja USDA Rural Devt http://www.rurdev.usda.gov/ca
USDA Farm Services Agency http://www.fsa.usda.gov/ca
USDA Natural Resources Conservation Service http://www.ca.nrcs.usda.gov
California Association for Local Economic Devt http://www.caled.org

USDA zakazuje vo všetkých svojich programoch a aktivitách diskrimináciu na základe rasy, veku, zdravotných obmedzení a tam, kde je to aplikovateľné na základe pohlavia, rodinného a manželského stavu, náboženského vierovyznania, sexuálnej orientácie, genetických informácií, politickej príslušnosti, trestu, alebo z dôvodu všetkých či len časti príjmov jednotlivca z akéhokoľvek programu štátnej podpory. (s výnimkami)
Jednotlivci, ktorí potrebujú alternatívne zdroje komunikácie o jednotlivých programoch (brailove písmo, veľké písmená, audiokazety...) obráťte sa na centrum.... tel

Pre zadokumentovanie vašich sťažností prosím obráťte sa na ...USDA Washington, riaditeľovi oddelenia pre práva občanov...

1. Rozvoj a inovácia infraštruktúry
• Širokopásmové pripojenia
• Komunitné vodárne a kanalizácie
• Elektrická rozvodná sieť
• Doprava – cesty, železnice a prístavy
• Zdroje vody

2. Zlepšenie prístupu ku kapitálu a kľúčové finančné zdroje
• Prístup k tradičným zdrojom kapitálu
• FDIC a reštrukturalizácia problémových úverov
• Prístup k netradičným zdrojom kapitálu-financií
• Finančná gramotnosť a finančné nástroje
• Podnikatelia na vidieku

3. Legislatíva (hlavné nariadenia) a procesy- postupy

4. Hľadanie definície vidiek, ktorá zodpovedá potrebám a realite Kalifornie

5. Hľadanie spôsobu ako rozšíriť a zlepšiť služby uchádzačom o podnikanie (začínajúcicm_)
• Celoštátne skupiny

6. Poskytovanie odbornejšej pomoci miestnym samosprávam

7. Pomoc vzdelávacím inštitúciám zameraným na rozvoj tradičných zamestnaní/remesiel_
• Tréning tzv. zelených povolaní-zamestnaní-remesiel?

8. Podpora rozvoja regionálneho potravinového systému
• Domáce potraviny do nových zariadení
• Malovýroba mäsa a hydiny

9. Podpora rozvoja podnikania a pridanou hodnotou
• Využitie zdrojov lesa
• Rekreácia a turizmus
• Malé a mikro podnikanie

10. Rozvoj schopností produkovať a využívať alternatívne zdroje energie

11. Rozšírenie programov na stimulovanie „zelených“ zamestnaní (pracovných miest) a projektov

12. Stabilizovať a rozšíriť ponuku cenovo dostupného bývania

Prílohy: Lídri a zapojené organizácie, inštitúcie miestnych fór Fórum vypočutie lídrov na úrovni štátu Kalifornia

Poďakovanie
Keď bolo naše oddelenie požiadané štátnym tajomníkom Vilsackom, aby sme oslovili vidiecke komunity
Rýchlo sme si uvedomili, že využiť jedno či dve verejné zhromaždenia nebude pre územie Kalifornie s takými veľkými rozdielmi. Vedeli sme, že ľuďom potrebujeme umožniť diskutovať o týchto otázkach a následne ich myšlienky ponúknuť pre potreby tejto štúdie, na ktorú sme mali len veľmi málo času. Mali sme však šťastie, že máme neuveriteľné zoskupenie miestnych partnerov, ktorí na našu výzvu o pomoc zareagovali, rovnako ako naše partnerské organizácie (USDA Farm Services Agency,
USDA Natural Resources Conservation Service, California Association for Local Economic Devt)

• Zorganizovali a moderovali lokálne fóra
• Oslovili médiá
• Zapojili samosprávy a rôzne zainteresované skupiny

Celý zoznam týchto miestnych lídrov, jednotlivcov a organizácií je v prílohe

Napriek rôznorodosti účastníkov a regiónov zapojených do tohto projektu z miestnych fór, spätnej väzby od celoštátne uznávaných lídrov a obsahu aktuálnych správ, ktoré sa k tejto problematike viayali sme dostali ucelenú informáciu o spoločných témach (viď obsah). Je to sumár nápadov ľudí, ktorí žijú a parcujú v Kalifornii a boli ochotní s nami spolupracovať a podeliť sa so svojimi myšlienkami a odporúčaniami. Kalifornia je jedna z desiatich najväčších ekonomík sveta. Momentálne má 435 527 zatvorených firiem a k decembru 2010 mala 12,4% neyamestnanosť čo znamená približne 2,25 milióna nezamestnaných.

Účastníci stretnutí – fór, prišli s množstvom problémov týkajúcich sa infraštruktúry, ktoré vytvárajú bariéru pre vznik mových pracovných príležitostí – vrátane starnutia zariadení vodární a kanalizácie, nedostatok cenovo prístupných širokopásmových pripojení, starnutie a nedostatočné dopravné siete – cesty, prístavy a železnice – predovšetkým vzhľadom na aktuálnu potrebu reagovať okamžite („just-in-time“). Prístup na trh je rovnako dôležitý aj pre rozvoj poľnohospodárskych podnikov s pridanou hodnotou a malé podniky.

1. Rozvoj a inovácia infraštruktúry

Odporúčania
pre oblasť širokopásmového pripojenia
• Kritériom musí byť rýchlosť pripojenia a sťahovania informácií z internetu na takej úrovni, aby miestnym podnikateľom-užívateľom umožnila súťaženie so svetom
• Zabezpečiť takéto pripojenie pre vidiek Kalifornie
• Zabezpečiť prijateľné ceny tak, aby to prinieslo úžitok aj občanom s nízkymi príjmami

Pre oblasť komunitných vodární a kanalizácií
Štúdia Ekonomický dopad vodární a kanalizácií na vidieku a v mestách zistila významný dopad takýchto investícií do infraštruktúry, keď 1 takto investovaný dolár prináša 11 dolárov súkromných a verejných investícií a 9 dolárový nárast dane z nehnuteľnosti. Vplyv na rast zamstnania je napríklad v oblasti stavebníctva, strojárstva –prevádzky, kontroly a výroby materiálov a následne príležitosť pre firmy, aby sa v danej vidieckej lokalite usídlili a expandovali vzhľadom na takéto možnosti infraštruktúry, ktorá im môže slúžiť. Kapacita vodární a kanalizácií je pre ekonomický rozvoj najzákladnejšia.

Obavy
• Poddimenzované financovanie takýchto projektov
• Zabezpečenie predfinancovania takýchto projektov – systém následného prefinancovania je pre malé komunity nereálny.
• Zabezpečiť financovanie nákladov na tvorbu projektov – najmä teraz v čase, keď je náročné získať úver a odborná pomoc pri príprave projektov rovnako ako problém úver získať môžu byť veˇkkými prekážkami pre uchádzanie sa o projekt či jeho skutočné získanie

Pre oblasť elektrickej rozvodnej siete
• Zvýšiť financovanie kritickej infraštruktúry na produkciu a distribúciu „zelenšej“ elektriny vzhľadom na rast spotreby a existujúce následky – veľké výpadky-blackout
• Zabezpečiť prístup ku kapitálu na konštruovanie prenosových sietí a podporiť urýchlenie plánovania, navrhovania a umiestnenia sietí – veterných, solárnych. Tie sú umiestnené v odľahlých častiach, kde sú poryvy vetra a sila slnka najväčšie ale spotrebiteľ je v obývaných častiach. Náklady tak zatiaľ znášajú výrobcovia tejto elektriny a sú ešte vyššie keďže znášajú aj náklady na vysokonapäťové prenosové siete. Výstavba veternej elktrárne pritom trvá 18 mesiacov, ale výstavba prenosovej siete 5 až 10 rokov.
• Vytvoriť menšie siete, ktoré znížia straty a umožnia aj prepojenie na lektrinu generovanú samotým spotrebiteľom. Umožní to prepojenie rôznych technológií, prehľadnosť a kontrolu a tiež tzv, smart – múdre komponenty – múdre elektrometre, automatické reagovanie na potrebu, využívanie elektrických vozidiel a prostriedkov na skladovanie elektriny.
• Lepšie skoordinovať využívanie a podmienky využívania lektriny od malých domácich výrobcov aj napriek námietkam veľkovýrobcov.

Pre oblasť dopravy – cesty, železnice a prístavy
Ako nevyhnutné zabezpečenie prístupu akýchkoľvek výrobkov na trhy. Dve tretiny poľhnohospodárskej produkcie Kalifornie je dodávané na trh nákladnou dopravou.

• Využiť aj všetky iné cesty – rieky... a zdroje ako bio-pohonné látky
• Zvýšiť financovanie dopravnej infraštruktúry a urýchlene začať s projektami
• Hľadať možnosti lepšieho využitia existujúcej infraštruktúry – napríklad nevyužívaných pristávacích plôch armády pre leteckú prepravu rýchlo sa kaziacich tovarov; využitie veľtržných priestorov aj na rôzne iné aktivity – solárne farmy, evakuačné miesta pri pohromách a prepojenie poľnohospodárskych produktov s výrobou s pridanou hodnotou. Kalifornia má 76 takýchto plôch, ktoré už sú dôležité ako evakuačné miesta pri prírodných katastrofách – požiaroch, povodniach, zemetraseniach a iných katastrofách. Zdokonalenie a rozšírenie možností ďalšieho využitia 74 znich by prinieslo približne 4000 pracovných miest pri stavbe alebo jednotlivých výstavách.
• FEMA – federálna agentúra pre núdzový manažment ako časť Ministerstva vnútornej bezpečnosti by mala mať pripravenú národnú evakuačnú stratégiu a stratégiu zabezpečenia ľuďmi pre zvládnutie prírodných a ľuďmi spôsobených katastrof- čo by malo zahŕňať aj zhodnotenie všetkých vhodných priestorov a identifikáciu financovania kapacít infraštruktúry pre potreby zvládnutia takýchto katastrof.

Pre oblasť zdrojov vody
Ide o blasť pre Kaliforniu strategickú. Veľké suchá trápia Kaliforniu niekoľko rokov za sebou. Predpokladá sa, že 847 000 akrov najproduktívnejšej pôdy na svete sa stane úhorom. Tým sa stratí asi 95 000 pracovných miest, čo je viac ako ich uzavrel GM, Ford a Crysler v roku 2009. Koncentrovaná strata pracovných miest postihne najmä robotníkov s nízkymi príjmami z malých fariem, čo ovplyvní elý sociálny systém. 50% spotreby ovocia, zeleniny a orechov produkuje Kalifornia čo znamená, že sa zvýši závislosť na dovoze. Zvýšia sa ceny týchto produktov a tým tlak na spotrebiteľov.

Znamená to – štátne zásahy, čiastočné zníženie kritérií, priame dodávky teda mix krátkodobých a dlhodobých opatrení zameraných na celkové životné prostredie. Pôjde o kombináciu opatrení – šetrenie, rast efektívnosti využívania vody, rozšírenie rezervoárov a tvorba nových alternatívnych zdrojov.

Fórum účastníkov projektu navrhlo nasledujúce odporúčania
• Šetrenie a rast efektívnosti využívania vody – poskytnúť prioritu financovaniu merania šetričov – meracích zariadení a zvýšiť predaj domácich šetriacich zariadení Problematické sú štátne investície do súkromného podnikania)
• Finančné inštitúcie by mali podporiť projekty zamerané na meranie odberov a to nielen počas sucha; samosprávy by mali prijať politiky- opatrenia na šetrenie vodou
• Uviesť spoločný systém manažovania rezervoárov a nádrží, čo zlacňuje a zefektívňuje dodávanie vody aj bez dodatočných štátnych zdrojov.
• Využitie recyklovanej / znovuzískanej vody pre účely poľnohospodárstva je nedostatočne pochopené a finančne podporované, čo znemožňuje mnohým samosprávam takéto projekty zavádzať pre náklady s tým spojené. Vyžaduje si to teda reálne finančné zdroje a podporujúcu politiku – prístup. Grantové schémy by mali takto upraviť aj kritériá a priority.
• Tí, ktorí reprezentujú tieto potreby by mali ostatných viac vzdelávať v oblasti následného využitia vody. Odstrániť strach využívaním tzv, zelených kampaní.
• Revidovať federálne a štátne politiky regulácie použitej vody v poľnodospodárstve určením jej kvality. Žiada si to prístup k údajom, aby boli konečné rozhodnutia dobré, podľa stanovených štandardov, pravidiel používania takejto vody, využívať medziregionálnu spoluprácu na využívanie takejto vody apodielanie sa na nákladoch.
• USDA musí mať dodatočné grantové schémy na financovanie potrebnej infraštruktúry
• Hľadanie možností zefektívnenia a zlacnenia odsolovania, na ktoré sa stále používa príliš veľa energie

Projekty skladovania vody
Veľký záujem o veľké priehrady či naplnenosť riek sú spomalované environmentálnymi obmedzeniami a zákonmi. Aj výstavba malých priehrad a rezrvoárov trvá minimálne do 10 rokov. Veľmi ťažko možno čakať, že sa environmentálne obmedzenia v budúcnosti uvolnia. Preto je potrebné hľadať alternatívne riešenia – rýchle a lacné vzhľadom na plánovanie a potrebné štúdie životného prostredia.

Alternatívy:
• Možnosti malých a stredných rezervoárov a kapacity riek
• Možnosti zvýšenia kapacity existujúcich priehrad. Malé samosprávy by mali zvážiť možnosti skladovacích tankov pri zvážení dopadu na životné prostredie
• Rozšíriť programy zachytávania dažďovej vody v mestských a prímestských oblastiach. Pre Kaliforniu je dôležité monitorovanie zachytávania dažďovej vody ak vieme, že dom, kde sú ročné zrážky 32 inchov môže zachytiť 34 000 galónov dažďovej vody a dom s ročnou zrážkou 8,5 inchov asi 9000 galónov, čo pri meste s 800 000 parcelami robí zníženie odberu vody z kohútikov o 800 000 galónov vody ročne.
Odvolávajú sa na štúdiu z Nemecka kde 35% nových domov vybudovaných po roku 2005 bolo vybavených systémom zberu dažďovaj vody. Obrat tohto priemyslu sa očakáva v regióne vo výške cca 340 miliónov Euro a s tým spojených cca 5000 nových pracovných príležitostí. Napríklad závod Daimler-Benz v Kolíne pokrýva všetku svoju potrebu nepitnej tzv. hnedej vody zberom dažďovej vody vo veľkých podzemných rezervoároch.

Váš podnet
- čo z toho u nás už dávno platí?
- čo z toho je zaujímavé aj pre našu prax?
- čo je potrebné a možné modifikovať?
- čo z toho môžeme urobiť sami a hneď?
- čo budeme riešiť s partnermi (miestnymi, na úrovni region, na úrovni štátu)?

2. Zlepšenie prístupu ku kapitálu a kľúčové finančné zdroje
Prístup k úverom je v oblasti problematický aj v dobrých časoch a to z rôznych dôvodov.
Pritom je prístup k úverom len jednou z prekážok ekonomického rozvoja; faktom však je, že to môže byť rozhodujúca prekážka. Ani tvorcovia politiky (policy makers) nemjú ľahkú cestu k riešeniu pretože to znamená zapojenie súkromného sektoru do hľadania spôsobov ako sa vlastne investori a finančné inštitúcie rozhodujú pri alokácii svojich peňazí. Ak zoberieme do úvahy udalosti na kapitálových trhoch v posledných rokoch, je skutočne nejasné ako budú nasledujúce rozvojové aktivity obcí financované zo súkromných zdrojov. Niektorí experti upozorňujú, že zákon o Reinvestovaní v obciach (prijatý v roku 1977 a podporujúci finančné inštitúcie v poskytovaní úverov obciam, v ktorých pôsobia) je luxusom, ktorý si už nemôže vláda dovoliť, iní zas navrhujú, že lepšie investovanie v nízko a stredne príjmových obciach je návratom financíí späť k pôvodným koreňom.
Účastnícifóra o zamestnanosti jasne formulovali tvrdenie, že v súčasnosti existuje veľký nedostatok v prístupe k úverom na všetkých úrovniach. Mnohí uvádzali, že banky úvery obciam neposkytujú a to bez ohľadu na ich finančnú silu. Požadovali lepšiu informovanosť o vládnych programoch na povzbudenie bánk, aby úvery poskytovali. Vrátane vedomostí o tom ako získať iné zdroje pôžičiek ako napríklad mikro-pôžičky, uvádzacie fondy (seed funding) a pôžičky od partnerov vrátane vedomostí o vytvorení si bankových účtov. V kalifornii tradične Corporácie ekonomického rozvoja (Economic Devt Corporations- EDC) a Centrá rozvoja malých podnikov (Small Business Development Centers-SBDC) poskytujú odbornú pomoc vidieckym firmám. Ako mnohí uviedli, hoci bolo ich financovanie redukované alebo eliminované, firmy by si odbornú pomoc pri tvorbe biznis plánov a získavaní informácií ako získať úver či získavaní inej finančnej pomoci nevedeli zabezpečiť. O zabezpečení toku takýchto informácií k firmám a občanom na vidieku bola veľká diskusia.

2.1. Zvýšenie prístupu k tradičným zdrojom kapitálu:
Jedným z návrhov bolo vytvoriť pre banky poskytujúce úvery na vidieku motiváciu-stimuly. Vznikli návrhy, aby vláda garantovala priamo na vidiek cielené pôžičkové programy a navrhovali, aby mali viac stimulov pre banky, aby tak robili.

Zvýšiť objem tzv, blokových grantov – zameraných na obnovu vidieka, regionálne iniciatívy a oblasť marketingu; využiť existujúce programy vidieka USDA na rýchle poskytovanie takýchto fondov.

Granty pre začínajúce firmy a pôžičky sú pre realizáciu ekonomickej stability vidieckych komunít životne dôležité. Je potrebné využívať aj iné pracovická a programy USDA, rozvojové agentúry a neziskové organizácie.

Posilniť Community Reinvestment Act stimulmi špeciálne na poskytovanie úverov na vidieku a rozšíriť úlohu Community Development Financila Institutions v ekonomike vidieka. Vidicke komunity majú tradične horší prístup k úverom ako mestá. Rozdelenie poskytovaných úverov by malo byť spravodlivejšie a programy priamo šité na mieru potrebám malých, vidieckych komunít. Napríklad Asociácia podporujúca malých podnikateľov uviedla, že financie z ministerstva financií nešli cez banky ale priamo cez rozvojové agentúry, biznis centrá pre ženy a miestne obchodné komory na nábeh ich riadenia a poradenstvo pri stabilizácii a raste malých firiem v celých USA. Ak sa len 10% z 24 miliónov malých firiem rozšíri o jedného zamestnanca vytvorí sa tým 2,4 milióna nových pracovných príležitostí.

Pracoviská podporujúce malé a stredné podnikanie a rozvoj vidieka si musia byť istí, že komunikácia medzi poskytovateľmi a žiadateľmi o úver existuje a podporovať ju v maximálnej miere.

Poskytovatelia tradične upozorňujú, že štátom garantované pôžičky znamenajú zároveň veľa papierovania a teda aj času na spracovanie. Konkrétne odporúčania:
Vytvoriť výbor z predstaviteľov miestnych bánk, agentúry vidieckeho rozvoja a zamestnávateľov- malých firiem, ktorá by po kontrole navrhla zníženie duplicitných krokov pri poskytovaní takýchto pôžičiek. Napríklad: odstániť povinnú zálohu nehnuteľnosťou, nepožadovať biznis plán, urýchliť schvaľovací proces, stanoviť štandardy pre posúdenie žiadosti vo fáze prípravy ako aj konečnej žiadosti (skrátiť schvaľovací proces)

2.2. Federálna korporácia poistných záruk - Federal Deposit Insurance Corporation) FDIC a reštrukturalizácia problémových úverov

Táto časť sa týka špecifických podmienok pri poskytovaní záruk a reštrukturalizácie problémových úverov

2.3. Zvýšiť prístup k netradičným zdrojom kapitálu-financií
Táto téma bola predmetom viacerých fór. Typy netradičných zdrojov kapitálu, ktoré mali účastníci na mysli ako tie, ktorých rozsah treba zvýšiť, boli vlastne mikro-pôžičky a revolvingové pôžičkové programy, Komunitné rozvojové finančné inštitúcie, Certificované rozvojové korporácie – združenia a nadácie
• Rozvoj mikro-podnikania (MP) a malých revolvingových pôžičkových fondov (MRPF)
Mikro-pôžičky a malé revolvingové pôžičkové fondy sú v malom rozsau využívané už roky v rôznych situáciách a boli financované z rôznych zdrojov. V posledných dvoch rokoch sa záujem o ne výrazne zvyšuje z dôvodu krátenia tradičných pôžičiek. Kalifornská asociácia pre podporu príležitostí v mikro-podnikaní (Californian Association for Micro-Enterprise Opportunity – CAMEO) trvrdí, že: „Rozvoj mikro podnikania môže, v prípade malých stimulov a snáh o jeje obnovenie od vlády, okamžite vytvoriť stovky tisíc pracovných miest tak, že sa viac kalifornčanov stane vlastnými bosmi“. Ich odporúčania sú prezentované na nasledujúcej strane:

Kalifornská asociácia pre podporu príležitostí v mikro-podnikaní

Mikro-podnikanie (MP) – firma s maximálne piatimi zamestnancami, základný kapitál v sume max 35 000 USD, ktorá pravdeúodobne nemá prístup k tradičným komerčným pôžičkám. Mikro-podnikanie začína v malom, ale môže sa rozrásť do veľkého biznisu.
Kalifornská asociácia pre podporu príležitostí v mikro-podnikaní publikovala v januári 2009 Akčný plán pre vidiecke iniciatívy, v ktorom identifikovala témy, ktorým sa je potrebné venovať pre zvýšenie dostupnosti programov mikro-podnikania vo vidieckych oblastiach Kalifornie.

1. Rozšíriť možnosti financovania – na základe potreby dodatočných prostriedkov z verejných a súkromných zdrojov. Vidiecke programy mikro-podnikania môžu tiež využiť pomoc v rozvoji „meta-podnikania“ – teda projektov, ktoré generujú zisk na podporu členských organizácií.
2. Budovanie kapacít organizácií. Členovia asociácie z vidieka potrebujú jednoduchý prístup k existujúcim tréningom a zdrojom budovania manažérskych kapacít. Čas a náklady na cestovanie do miest za týmto účelom, by mali byť zakázanou položkou.
3. Nové stratégie programu MP by sa malo posunúť do nových oblastí stratégií ekonomického rozvoja. Prvé projekty ako je BALLE, sektorový rozvoj, podpora podnikateľov, meta-podnikanie – sú širšie zamerané projekty ekonomického rozvoja, a v nich je rozvoj sily a možností programov MP.
4. Prepájanie členov využitím technológií – členovia by mali získať podporu cez silné, primerané a praktické podnikateľské siete, ktoré umožnia rýchlo zdieľať informácie o zdrojoch, príklady najlepšej praxe a inovácie cez vhodné IT riešenia
5. Vytváranie regionálnych sietí pre organizácie a klientov MP Mnoho vedúcich osobností – stratégov v oblasti mikro podnikania volajú po regionálnych riešeniach pre rozvoj vidieka. Iba cez regionálnu spoluprácu cez rôzne zoskupenia či inštitúcie je možné dosiahnuť dostatočný rozsah, zdroje a expertízu (odbornosť) pre úspešné vidiecke podnikanie.
6. Vytvorenie vlastnej značky a rozšírenie ADVOCACY – obhajovania tejto myšlienky Členovia poukázali na potrebu vedúcej asociácie pre mikro podnikanie, ktorá by pomohla vytvoriť značku MP všeobecne a pre vidiecke mikro podnikanie zvlášť; pomohla by pre členov zabezpečiť výhody z rozsahu (economy of scale); pomohla by redukovať náklady v súťaži o granty; napomohla by bezprostrednej spolupráci s nadáciami a štátnymi agentúrami s cieľom zvýšiť fondy pre vidiecke programy.
7. Zber dát na vytvorenie vlastnej CASE – štúdie Hnutie vidieckeho mikro podnikania potrebuje vlastné štúdie efektívnosti v porovnaní s inými stratégiami ekonomického rozvoja. Cielené zameranie na zber dát so všeobecnými – spoločnými indikátormi (ukazovateľmi) úspechu platnými pre všetky programy, je v širokom priestore ekonomického rozvoja pre dosiahnutie pozície mikropodnikania, ktorú si zaslúži, nevyhnutné.
8. Vyriešenie regulačných – právnych obmedzení - potrebné adaptovať na miestne – v našom prípade slovenské podmienky – s cieľom dosiahnuť ľahší a zmysluplný prístup k zdrojom financovania.
Celú správu je možné získať na http://www.microbiz.org/Rural-Action-Plan-Final-for-Web.pdf

Rozvoj mikro podnikania musí byť integrálnou čaťou každého miestneho ekonomického rozvoja a stratégie rozvoja ľudských zdrojov. Zlomok štátnych (a federálnych) stimulov a snáh o obnovu, môže okamžite vytvoriť stovky tisíc pracovných miest tým, že pomôže obyvateľom Kalifornie stať sa šéfmi sami sebe.

2.4. Zvýšiť prístup k rizikovému kapitálu
Bližšie o rizikovom kapitáli pozri napríklad na stránke epi článok Eriky Pálenčárovej
http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=/Main/TArticles.ascx&phCont...
alebo na českej televízii program Den D http://www.ceskatelevize.cz/program/10266615369-02.02.2010-22:00-1.html s investormi rizikového kapitálu: Ondřej Bartoš, Dana Bérová, Marta Nováková, Tomio Okamura, Michael Rostock-Poplar

Historicky nebol rizikový kapitál ponúkaný vo vidieckych oblastiach z rôznych dôvodov, ale aktuálne diskusie indikujú zmenu aj v tejto oblasti. Správa s názvom „Vízia budúcnosti rizikového kapitálu vo vidieckom rozvoji“ (Kentucky Highlands Corporation) hovorí, že miestne ekonomiky majú neadekvátny prístup k rizikovému kapitálu. Správa zároveň uvádza, že cesta ako dosiahnuť aby sa vidiek stal pre investovanie rizikového kapitálu výnosnejší- zaujímavejší si bude vyžadovať vznik kultúry nápomocnej a starajúcej sa o podnikateľov.
Rizikový kapitál či už v Silicon Valley alebo vo vidieckych oblastiach štátu je nástrojom v rukách podnikateľov. Vzdelávacie a výskumné inštitúcie, banky, nadácie, rozvojové agentúry a fondy pre rozvoj rizikového kapitálu - to sú podporovatelia podnikateľských aktivít. Najvýznamnejším hráčom pri vzniku firmy a v procesoch rastu sú podnikatelia. Bez energických, schopných podnikateľov so sebadôverou, ktorí vedú firmu má podporná infraštrukúra malú nádej na generovanie zisku, pracovných miest, zlepšenie-obohatenie pre všetky zainteresované firmy- spoločnosti (teda aj majiteľov rizikového kapitálu, ktorí do mikro podnikania vstúpili). Vidiecke komunity musia vybudovať podporný systém pre podnikanie a vzdelávanie.

Zvážiť vytvorenie vidieckych IRA

Ďalším nápadom aký násroj môže prezentovať a stimulovať investíci do vidieckych komunít sú zisky s „odloženou“ daňou pre investície do vidieckeho malého podnikania.

Zvýšiť finančnú gramotnosť a finančné nástroje

Zvýšenie finančnej gramotnosti sa uvádza ako potreba v podmienkach vidieckych oblastí Kalifornie – poskytovaním kurzov finančnej gramotnosti pre mladých aj starých a špeciálnymi programami, ktoré ľudí naučia ako maximálne využívať bankový systém.

Cieľom je program so zapojením vládnych agantúr, bánk, úverových agentúr, neziskových organizácií sledujúci zvýšenie vedomostí ako znižovať náklady znalosťou bankových produktov a cien za služby bánk, ako si viesť evidenciu súvisiacu s bankou, ako si vytvárať priestor pre úver podnikateľský)...

Daňové úľavy pre investície na vidieku

Takýto systém daňových úľav sa v USA využíva cez program Podnikateľská zóna, ale v štáte Kalifornii nefunguje dostatočne. Zato napríklad v štáte Michigan – Rural Michigan Economic Growth Authority (MEGA) má fungujúci systém úverov oslobodených od daní pre okresy s počtom obyvateľov menej ako 90 000. Podmienkou je vytvorenie 5 nových parcovných miest v prvom roku a 25 nových pracovných miest do piatich rokov.

Zvýšenie vedomostí o a prístupu k programom ekonomického rozvoja

Korporácia ekonomického rozvoja (EDC) a Biznis centrum pre malé podnikanie SBDC) sú zdrojom odbornej pomoci pri riadení a rozvoji malého podnikania. Napriek tomu došlo k veľkému poklesu ich zdrojov na takéto činnosti práve v čase, keď boli najviac žiadané.

Vytvoriť Vidiecke informačné – zdrojové centrá (Rural Resource Centers), ktoré by slúžili ako centrá potrebných informácií – vo forme katalógov, sumárnych informácií o programoch, nástrojoch pre úspešné podnikanie Tools for Business Success Online – ktorý je na stránke Kalifornskej asociácie pre miestny ekonomický rozvoj – CALED – jej heslom je „Našim cieľom je váš úspech“: http://www.toolsforbusiness.info/index_ca.cfm?state=CA

Nájdete tu podľa jednotlivých okresov napríklad takéto informácie:
• Nástroje pre ťažké a náročné obdobie ekonomicky
• Podnikateľské plánovanie a pomoc
• Programy financovania
• Výhody pre podnikatenie
• Budovanie firmy
• Podmienky štátu
• Pomoc pre zamestnávateľa
• Najlepšie knihy o podnikaní
• Online vzdelávania
• Tréning podnikanie a zamestnanec
• Ďalšie kroky v podnikaní
• Myslíme globálne (medzinárodný obchod)
• Nakupujeme lokálne
• Marketing a predaj
• Predaj štátu
• Predaj na internete
• Skúsenosti so „zeleným“ podnikaním
• Čo by ste mali vedieť
• Plánovanie a rekonštrukcia súvisiace s pohromami
A ich program California Business Investment Services-CaIBIS (Služby pre podnikateľské investície v štáte Kalifornia) s online katalógom štátnych programov http://www.labor.ca.gov/caIBIS/

Ministerstvo plánovania štátu Maryland vedie Online Červenú knihu s viac ako 800 programami odbornej pomoci a služieb pre štátne inštitúcie a organizácie, verejné a súkromné organizácie a jednotlivcov http://www.mdredbookonline.com/ Takéto projekty je možné ľahko duplikovať aj v iných štátoch.

2.5. Podpora podnikateľov na vidieku
V správe sa uvádza zistenie, že väčšina miestnych firiem nikdy svoju vidiecku komunitu, v ktorej začínali, neopustí. Viac ako 80% čistého zisku takéhoto rázu je z oblasti zdravia, regionálnych špecifík a inovačných služieb. Výskum hovorí a skúsenosť potvrdzuje, že rozvoj podnikania je vysoko závislý na miestnej podornej infraštruktúre vrátane vzdelávania, odbornej pomoci a prístupu k úverom.

Špeciálna analýza vidieckych oblastí Kalifornie je obsiahnutá v správe Patterns of Entrepreneurship in Rural California (Rural Entrepreneurship Report - http://www.labor.ca.gov/panel/pdf/petternentre.pdf Správa hovorí o podnikaní ako o najväčšom ťahúňovi ekonomického rozvoja, rastu pracovných príležitostí, o jeho najväčšom vplyve na priemyselné a technologické inovácie vo vidieckch oblastiach Kalifornie.

Niekoľko ďaľších myšlienok z tejto správy, i keď sa ako výsledky z jednotlivých fór objavujú na viacerých miestach tohto materiálu.

• Podpora regionálnym inovačným modelom
Aktualizácia miestnych vidieckych rozvojových stratégií s cieľom zabezpečiť aby sa ich jadrom stali inovácie. Stratégie založené na inováciách zameraných na posilnenie podnikateľskej siete vynálezca-chovateľ a zvýšenie schopnosti komunity rozumieť a používať nové podnikateľské modely a technológie, ktoré pomôžu firmám byť konkurencieschopné aj na globálnych trhoch.

• Uskutočniť kľúčový výskum v oblasti financovania
Vytvoriť Centrum excelentnosti v podnikaní na Kalifornskej štátnej univerzite napodporu výskumu otázok týkajúcich sa podnikateľských modelov, nástrojov investovania a legislatívnych podmienok, ktoré vytvoria podmienky pre investorov na investovanie na vznikajúcich domácich trhoch.

• Uzákoniť obchodné zmluvy so zameraním na vidiek
• Vytvoriť propagáciu dohôd, ktoré špecificky napomáhajú nepoľnohospodárskej časti vidieckych ekonomík
• Vytvoriť výskumné centrá pre čisté technológie
Vyzvať miestne univerzity a výskumné pracoviská na zjednotenie – konsolidovanie výskumných centier pre čisté technológie s cieľom vplývať na regionálnu expertízu (dať odborníkov dokopy) a maximalizovať ekonomický dopad.

3. Zmodernizovať legislatívu - predpisy a procesy - postupy
Legislatíva – predpisy a pravidlá na všetkých úrovniach vlády (vrátane samosprávy) sú nevyhnutné a zabezpečujú aby sa voči všetkým občanovm a firmám jednalo rovnako. Existuje veľa štátnych programov zameraných na špecifické potreby a prevenciu diskriminácie; však každý nový program tak či tak so sebou prináša a nové pravidlá. Efekt ťažkých pravidiel je redukovaný ekonomický prínos – keďže pravidlá zvyšujú výrobné náklady pričom sú zároveň inovácie a rozvoj redukované. Účastníci každého fóra upozorňovali, že lepšie vzťahy medzi vládou (aj samosprávou), firmami a jednotlivcami zabezpečí vyšší prínos pre všetkých zainteresovaných cez vyššiu efektivitu vedúcu k rastu daňových príjmov, pracovných miest a kvality života.

Mnohí účastníci uvádzali, že skúsenosti so súčasnými procesmi žiadania o povolenia, požiadavky na rôzne štátom požadované správy a prehľady a/alebo požiadavky na pomoc od vlády môžu byť dlho trvajúce, zmätočné a sú aj frustrujúce. Napríklad len pre oblasť Rozvoja vidieka existuje okolo 30 iniciatív, pôžičkových a grantových programov a každý z nich má svoje vlastné pravidlá a požiadavky.
Naštudovanie všetkých požiadaviek pri hľadaní programu, o ktorý sa môžeme uchádzať – kde sme schopní požadované pravidlá a požiadavky splniť môže byť odrádzajúce. Platí to niejen pre USDA, ale pre mnohé ministerstvá a agentúry na úrovni miestnej, štátnej či federálnej. Významné – dominantné postavenie Kalifornie v mnohých ekonomických oblastiach je čiastočne založená na významnej úlohe malého podnikania. Firmy s menej ako 100 zamestnancami predstavujú viac ako 97% všetkých firiem a nesú zodpovednosť za 37% zamestnancov v štáte. Historicky fungujú malé podniky ako ekonomický motor predovšetkým vtedy, keď je ekonomika vystavená náročným ekonomickým výzvam. Žiaľ súčasná recesia – kríza viedla k bankrotu takmer 81% malých podnikov v porovnaní s celoštátnym priemerom 44%. Náklady súvisiace s predpismi a pravidlami niesú určite jediným dôvodom zvýšených bankrotov, ale môžu byť významné pre tie firmy, ktoré už nejaké problémy majú. Výskum napríklad potvrdzuje, že malé firmy naďalej znášajú neporovnateľne väčší podiel regulačných obmedzení (obmedzení spôsobených pravidlami a predpismi) na jedného zamestnanca to je približne 2400 USD alebo 45% viac pre malé podniky (na to, aby boli schopní spľňať všetky požadovabné federálne predpisy, požiadavky) v porovnaní s ich väčšími partnermi.
Ako sa svet pokrokom v komunikačných technológiách, doprave a používaním internetu zmenšuje vzniká nová súťaž celosvetového rozsahu.
Zjednodušenie a modernizácia v oblasti predpisov, nariadení má potenciál uvoľniť zníženú chuť po rozvoji v mnohých malých firmách a PROMOTE rýchlejšiu obnovu na trhu práce. Jednotný proces podávania projektov by bolo niečo čo by lepšie propagovalo rýchlejší ekonomický rozvoj.

• Je potrebné zabezpečiť kohéznosť a nie kontradikciu štátnych a federálnych pravidiel a postupov (požiadaviek)
Pravidlá a postupy, (grantové podmienky) majú tendenciu vznikať jedna za druhou, čím vzniká v pribehu času celý komplex. Je potrebné venovať pozornosť redukcii regulačných komplexov vždy, keď sú tieto pravidlá a postupy revidované alebo vznikajú nové. Odstraňovanie neaktuálnych pravidiel sa musí stať prioritou vždy, keď je publikované nové.
• Zlepšiť koordináciu v a medzi rôznymi agentúrami, ktoré vytvárajú takéto regulačné pravidlá a postupy, rovnako ako medzi úradmi riadiacimi záležitosti týkajúce sa napr – vody, vzduchu, odpadov, prírodu..) s cieľom redukovať regulačné TANGLE, ktoré obmedzujú IMPEDES implementované projekty.
Materiál ďalej uvádza príklady, keď práve rôzne nezmyselné a neaktuálne pravidlá a nekoordinovanosť ich tvorcov vedie k obmedzeniam pre rôzne inovačné projekty a iniciatívy.
Napríklad Vízia pre poľnohospodárstvo v Kalifornii do roku 2030 obsahuje aj návrh dokumentu „Ombudsman pre skvalitnenie regulačnej administratívy“, zaoberá sa konfliktami súpvisiacicmi s reguláciami (rôznymi nariadeniami, pravidlami a povinnými postupmi) a ponúka aj detailné riešenia.
Napríklad UCLA (Univerzita Los Angeles a Fakulta práva Kalifornskej univerzitya Berkeley pracuje na materiály s názvom „Priestor pre rast – ako môže poľnohospodárstvo Kalifornie pomôcť pri redukcii emisíí skleníkových plynov“. Navrhovaný materiál identifikuje bariéry ale aj riešenia a bol pripravený skupinou osobností – lídrov z poľnohospodárstva, akademického prostredia, tvorcami týchto politík (pravidiel, nariadení – primárnej a sekundárnej legislatívy - škola), predstaviteľmi neziskových organizácií a odborníkmi na vodu. V materiály sú odporúčania pre tvorcov politík a lídrov priemyslu ako tieto bariéry prekonať.
Iné podobné iniciatívy sa týkajú oblastí obnoviteľnej energie, bioenergií, kompostovania ale aj obnovy studní a adkvátneho umiestňovania stavieb.

• Potravinová bezpečnosť a ochrana kvality vôd by nemali byť v konflikte
Existujú snahy znížiť dobrú prax dôsledného sledovania kvality vody používanej v poľnodospodárstve a naopak ďalšieho využitia vody použitej v poľnohospodárstve. N adruhej strane existujú úríklady ako dosiahnutý vysoký štandard ochrany vody a potravinovej bezpečnosti znižovať, obchádzať, používať netrénovaných kontrolórov, ktorí napríklad farmárom stanovujú ďalšie podmienky s nedostatočným vysvetlením alebo dokonca bez akéhokoľvek vysvetlenia.
• Prepojiť požiadavky programov s rozsahom projektu. Rôzne programy majú aj výzvy na rôzne veľké projekty, ale často dochádza k tomu, že rozsah požadovanej dokumentácie je rovnaký. Preto je potrebné šiť požiadavky na mieru projektov-ich aktuálne a reálne potreby.
• Hľadať možnosti prijatia viacerých programových dohôd
Napríklad pripraviť zoznam podmienok, kedy nieje potrebné vyžadovať pre projekt náročné požiadavky, alebo keď stačí, že uchádzať už spľňa požiadavky, ktoré má v evidencii iná inštitúcia (odstránenie zdvojených nárokov, kontroly a byrokracie). Naopak to uchráni štátne zdroje (finančné i ľudské), ktoré sa tak môžu sústrediť napríklad na oblasť citlivú z pohľadu ochrany životného prostredia a tie, ktoré si vyžadujú skutočne dôslednú kontrolu.
• Zjednodušenie a zjednotenie požiadaviek na ochranu životného prostredia, odstránenie zdvojení
• Zabezpečiť certifikáciu pre parcely „Pripravené na povolenie“ a oblasti rozvoja
Keď nastane správny čas komunity musia byť pripravené na rozšírenie podnikateľských príležitostí a preto treba vopred takéto lokality identifikovať a predpripraviť na rýchle schválenie povolení s dodržaním stanovených podmienok. Ďaľšou myšlienkou je univerzálny prihlasovací formulár s podmienkami akceptovanými všetkými agentúrami a inštitúciami. Alebo vytvorenie bezplatnej alebo veľmi lacnej služby zasielania verejných oznamov a upozornení cez web stránku čo by procesy veľmi urýchlilo.
• Rozšíriť a obnoviť koncept Posilňované zón
Mnohé z vidieckych komunít majú extrémnu nezamestnansť a vysoký stupeň chudoby. V minulosti u nás (v USA) existovali tzv. federálne posilňované zóny a podnikateľské komunity, ktoré vznikli s cieľom pomôcť im ich prekonať. V súčasnosti ich pôsobnosť končí a nové v posledných rokoch nevznikajú. V týchto oblastiach boli grantové a pôžičkové podmienky šité na mieru miestnym pomerom. Tento koncept je dobrým nástrojom pomoci komunitám sústrediť sa na ich ciele a stratégie namiesto sústredenia sa na problémy. Umožňuje zároveň aj vlastný vklad – prínos (grass root input) celej ich komunity, ktorý vedie k tomu, aby tento koncept prijali a participovali na jeho využití. Dôkladné vzdelávanie sa komunitných lídrov v oblasti strategického plánovania a efektívna účasť v zastúpeniach napr. akciových spoločností, kde je komunita spolumajiteľom či v zastupiteľstve a aj jeho rade môže komunite významne pomôcť. Alokácia prostriedkov štátu (pôžičky a granty)im môže v takýchto prípadoch pomôcť s projektami, ktoré inak nieje možné zaradiť nikde inde.
• Podpora regionálnej spolupráce a plánovania v štátnych programoch (grantových schémach)
Poskytovanie finančných stimulov na pomoc celým regiónom pracovať na spoločných témach spoločne so zapojením všetkých komunít. Po mnoho rokov sa konalo mnoho regionálnych workshopov s merateľnými výsledkami v projektoch či programoch. Je tak možné odradzovať od duplicitných projektov jednotlivých obcí a naopak finančne podporovať spoluprácu.
• Lepšie využívať existujúce nástroje spravovania (governance tools) na podporu verejných a súkromných snáh budovať udržateľné vidiecke firmy
Aby bolo možné využiť všetky výhody vyplývajúce zo zacielenia regulačných opatrení (príslušnej legislatívy a relevantných dokumentov) je potrebné zabezpečiť aj dostatočný konsenzus zvažovaného a navrhnutého rozvoja. Úsilie v regionálnej koordinácii a komunitnom (tu v zmysle obecnom) plánovaní by malo v maximálnej miere zainteresovať všetky skupiny, ktoré o to majú záujem. Ak sa tomu venuje starostlivá pozornosť, takéto participačné procesy môžu výrazne znížiť výzvy (problémy) a potrebu projekt dodatočne revidovať.

Napríklad počas aktualizácie Všeobecného plánu (strategického, rozvojového) v okrese Calaveras boli zainteresované strany z komunity (aktivisti, občania, NGO,..) zapojení a spolupracovali na náčrte ekonomickej časti, časti týkajúcej sa vody a časti týkajúcej sa poľnohospodárstva a lesníctva. Podľa ich slov „Dúfame, že tieto alternatívne časti všeobecného plánu pomôžu nasmerovať úsilie verejného a súkromného sektora na budúcu trvalo udržateľnú vidiecku ekonomiku a rozvoj.

• Zabezpečiť, aby dane z dedičstva a iné daňové predpisy nevplývali neprieznivo na obyvateľov vidieka, rodinné firmy a prevádzku fariem.
Je potrebná daňová reforma, existujúce daňové pravidlá podporujú odchod bohatých z vidieka do miest. Sú potrebné daňové bonusy podporujúce investovanie do malých vidieckych firiem. V ich prípade ide konkrétne o ustanovenie výnimky z dane z pozemkov v prípade ak farma pokračuje ako rodinný odnik so zameraním na poľnohospodárstvo. V diskusii sa objavili aj názory podporujúce skôr úpravy v podobných výnimkách, presnejšie popisujúce čo sa myslí pod termínim, malý, rodinný podnik a podnik, ktorého hlavným zameraním je...

4. Hľadanie definície vidiek, ktorá zodpovedá potrebám a realite Kalifornie
Je to dôležité lebo od tejto definície sa odvíja federálna finančná pomoc ministerstva poľnohospodárstva. Existuje niekoľko rôznych definícií programov vidieckeho rozvoja, niesú štandardizované a často zmätočné. V rôznych programoch a službách na úrovni federácie či štátu je definovaný vidiek (vidiecka oblasť), vidiecka kouita a vidiecke obce či okresy, rôznym spôsobom. Niektoré programy používajú definície ako napríklad “komunity s počtom obyvateľov nižším ako 50 000, ktoré sú svojou podstatou vidiecke“, „oblasti s menej ako 2500 obyvateľmi mimo miest sčítania“ alebo nemetropolitné oblasti“. Niektoré z bežných definícií používané výskumnými pracovníkmi na úrovni federácie definujú vidiek jednoducho ako absentovanie mesta (mestských prvkov). Používanie takéhoto typu definícií môže viesť k nepresnému obrazu komunity a viesť tvorcov politiky k zníženiu počtu vidieckych oblastí a podceneniu skutočného rozsahu pôsobnosti výziev – problémov, ktorým čelia. Negatívny vplyv týchto definícií je skutočnosťou hlavne pre tie vidiecke komunity, ktoré zažili nadmerne veľkú imigráciu z iných oblastí štátu. Tento rast nemusí byť dôsledkom rastu ekonomických príležitostí vrámci regiónu ale skôr nedostatkom dostupného bývania pre nízko a stredne príjmové skupiny obyvateľov v iných oblastiach štátu. Príkladom je San Joaquin Valley.
Takéto oblasti saniekedy nazývajú aj rýchlo urbanizované oblasti – hoci nemajú črty urbanizovaných (mestských) oblastí ako je diverzifikovaná ekonomika, rozvinutá infraštruktúra a prístup k dôležitým službám ako je zdravotná starostlivosť avyššie vzdelávanie či neexistujúce komplexné finančné služby. Tým sa pri žiadosti o zdroje – granty – stávajú nelegitímnymi žiadateľmi, čo im spôsobuje problém v konkurencii s mestskými či skutočne vidieckymi oblasťami – hlavne pre nedostatok prostriedkov na spolufinancovanie.
• Zabezpečenie takých zmien pravidiel štátu pre udelovanie grantov, ktoré by oceňovali oblasti (regióny) podporujúce priamy rast (malých) miest, rozvoj a ekonomické aktivity v oblastiach, ktoré sa v takých prípadoch považujú podľa existujúcich pravidiel za nevidiecke. Základné komunitné služby sú často poskytované v regionálnych centrách (menších mestách). Občania potom za sociálnymi a ekonomickými službami musia do týchto nevidieckych centier cestovať. Vidiecke oblasti tiež trpia nedostatkom tak finančného ako aj ľudského kapitálu potrebného na podporu dôležitých zariadení – inštitúcií (súvisiace s poskytovaním sociálnych či ekonomických služieb. Pritom vo vidieckych oblastiach sú poľnohospodárska pôda a voľné priestranstvá vysoko cenené a chránené.
Napríklad viac ako 88% populácie okresu/regiónu Yolo žije v menších mestečkách (niekedy sú to väčšie obce) práve z dôvodu zodpovedného uplatňovania princípov územného plánovania – v snahe poľnohospodársku pôdu a voľné priestranstvá chrániť. Ale princípy štátu pre poskytovanie grantov preferujú okresy-regióny kde je viac obyvateľov práve v malých vidieckych sídlach – obciach, na farmách (niektoré podobné našim lazom či kopaniciam). Tým, že nespľňajú takéto podmienky napríklad nemajú dosť prostriedkov na správu hlavne menej významných ciest.
• Umožniť, aby programy vidieckeho rozvoja podporovali významné komunitné zariadenia – inštitúcie aj v oblastiach, ktoré niesú priamo považované za vidiecke ale vidieckej populácii slúžia (napríklad mesto Turčianske Teplice)
Nemocnice, polikliniky, potravinové banky a sociálne zariadenia sú často umiestnené v nevidieckych oblastiach. Definícia „vidiecky“ by mala byť flexibilná v zmysle podporovania časti základných zariadení, ktoré slúžia vidieckemu obyvateľstvu. Napríklad ak uvažujeme o poliklinike, ktorá má slúžiť 60%nevidieckemu a 40%vidieckemu obyvateľstvu – zariadenie by malo byť oprávnené na získanie prostriekov z Fondu rozvoja vidieka minimálne vo výške 40%.
• Zabezpečiť rentabilitu firiem podporujúcich poľnohospodárstvo bez ohľadu na jej umiestnenie
Hoci poľnohospodárska výroba v Kalifornii je vo vidieckyh oblastiach, poľnohospodárstvo samo je veľmi diverzifikované a mnohé spracovateľské a marketingové firmy sú v nevidieckych oblastiach čo si vyžaduje ich príprava a distribúcia na omáce a medzinárodné trhy. Farmárske trhy, spracovateľské závody, potravinové banky a školské jedálne sú príklady zariadení v nevidieckych oblastiach, ktoré prinášajú úžitok poľnohospodárstvu a vidieckej ekonomike. Doplnkovým úžitkom je aj prístup k zdravším potravinám, skvalitňovaniu výživy a propagácii trvalo udržateľného poľnohospodárstva v regiónoch (vidieckych i nevidieckych oblastiach).
• Štandardizácia a zjednodušenie definície „vidiecky“.
Existuje veľa a často mätúcich a protichodných (odporujúcich si) definícií slova „vidiecky“. V oblasti vidiecky rozvoj existujú odlišné definície pre slovo „vidiecky“ pre jednotlivé programy (grantové schémy) v oblasti bývania, podnikania, správy a ochrany vôd a kanalizácií, a pre programy podporujúce komunitné zariadenia (zdravotnícke, sociálne..) Jednochuchšie a štandardizované definície by mohli verejnosti pomôcť rozumieť, ktoré štátne programy sú skutočne pre rozvoj vidieka.
• Permanentne meniť štátom sledovaný priemerný príjem domácností (Median Household Income – MHI) v nemetropolitných (vidieckych) oblastiach, ktorý slúži pre výpočet kritéria určujúceho, ktoré komunity sú oprávnené pre Programy rozvoja vidieka
Keďže časť posudzovaných kritérií pre oprávnenosť sa viaže na priemerný príjem domácností a stanovuje aj najnižší možný príjem, často niesú oprávnené práve veľmi zaostalé oblasti s veľmi nízkym priemerným príjmom. Je potrebné túto oblasť sledovať a upravovať podľa skutočných potrieb vidieckych oblastí.
• Stanoviť podmienky nároku na získanie grantu tak, aby bol skutočne viazaný na príjemcov s nízkym príjmom.
• Granty by tiež mali byť členené podľa percenta (počtu) obyvateľov, ktorí žijú v obciach (komunitách) spľňajúcich vyššie uvedenú podmienku, čo by malo platiť pre jednotlivé regióny či oblasti.
• Všeobecne účastníci fóra upozornili, že mnohé existujúce granty netreba rušiť, je však potrebné lepšie nastaviť podmienky podľa skutočnej situácie vo vidieckych oblastiach a u konkrétnych potenciálnych príjemcov. Prehodnotiť komu skutočne má grant pomôcť a či je to podľa stanovených kritérií-podmienok reálne.
• Treba vychádzť z relevantných štatistických údajov o chudobe, príjmoch, problémoch danej oblasti. Napríklad v USA sú ako trvale chudobné definované tie oblasti, ktorých obyvatelia žijú v chudobe posledných 30 rokov. Je potrebné zreálniť kritériá určené pre takéto zisťovania a ich dopad.
• Treba zvažovať aj dopad charakteru terénu hlavne tam, kde sa berie do úvahy aj vzdialenosť.

5. Hľadanie spôsobu ako rozšíriť a zlepšiť služby uchádzačom o podnikanie (začínajúcim)
Účastníci jednotlivých fór upozorňujú na problémy v prístupe k potrebným informáciám – vzhľadom k tomu, že konkrétne inštitúcie sú ďaleko, neposkytukú informácie online, je všeobecný problém s nimi komunikovať – zamestnanci štátnych či regionálnych inštitúcií by mali lepšie napomáhať pri získavaní potrebných informácií, pri spracovávaní projektov, vypľňanie formulárov by mohlo byť online a uľahčovať celý proces spracovania na báze kvalitných služieb zákazníkovi – uchádzačovi o grant, pomoc, podporu...
Niekedy ide o problém, že príslušný úrad pokrýva príliš veľké územie, niekedy je problém neadekvátny spôsob komunikácie, niekedy príliš komplikovaný proces, niekedy pnezmyselne zložité formálne náležitosti.

Stručné zhrnutie konkrétnych návrhov na zlepšenie – zmenu.
• Požiadať štátne inštitúcie (v ich prípade federálne ministerstvo poľnohospodárstva), aby umiestnilo svoje pracoviská tam, kde v súčasnosti chýbajú na príklad tak, že budú prítomní v oblasti raz alebo dvakrát v mesiaci... Môžu zdieľať priestory existujúcich štátnych úradov, rozvojových agentúr alebo neziskových organzácií. Túto myšlienku sa podarilo zrealizovať už v priebehu fóra v troch regiónoch - okresoch.
• Posilniť úlohu miestnych zamestnancov federálnych (štátnych) úradov ako tých, ktorí sú tiež zodpovední za rozvoj komunity tak, aby boli schopní úzko spolupracovať s komunitami v ktorých žijú a pre ktoré pracujú. Účastníci fóra by preferovali, aby títo štátni zamestnanci mali vedomosti o všetkých programoch (min. Poľnohospodárstva – resp. Ide o tie programy – grantové schémy, ktoré sú zamerané na vidiecky rozvoj). Príslušní štátny zamestnanci by mali byť schopní pomôcť so všetkým potrebným, mali by byť lepšie trénovaní vo všetkých oblastiach týkajúcich sa rozvoja komunity, mali by mať dobrý prístup a vedomosti o všetkých dostupných programoch. Zakéto úrady a ich zamestnanci by mali fungovať ako „one stop government shop“ – miesto prvého kontaktu – či lepšie miesto kde na jeden raz vybavíte všetko!
• Lepšia koordinácia pri poskytovaní informácií a služieb medzi štátnymi inštitúciami, agentúrami, vzdelávacími inštitúciami a partnermi z miestnych neziskových organizácií.
Cieľom by mal byť lepší prístup k internetu, poradenstvo v prístupe k jednotlivým programom, materiálom – napomáhajúcim ľahko nájsť program, ktorý potrebujú – pre oblasť bývania, rekvalifikácie, úspory energie, poľnohospodárskych zdrojov. Jednou z myšlienok bolo vyškoliť viac dobrovoľníkov, ktorí by prezentovali programy a pomáhali potencionálnym záujemcom v celom procese uchádzania sa o grant.
• Zlepšenie web stránok a ponúknuť možnosť získať formuláre v jednoduchom formáte
Ľudia na vidieku majú problém s internetom, web stránky sú zložité a nevedia na nich nájsť príslušnú informáciu, nedokážu z nich so svojim pmalým prístupom stiahnuť veľké súbory, nemajú príslušný softvér.
• Znížiť čas spracovania prihlášok
Pre rozpočty tých, ktorí sa uchádzajú o granty zamerané na ekonomický rozvoj je náročné čakať 6 mesiacov na informáciu či grant získali.

Fórum občanov – tých, ktorí v minulosti už nejaký grant ministerstva poľnohospodárstva získali, navrhlo tieto odporúčania na zlepšenie procesov a opatrení (politík)
• Grantové podmienky by mali byť flexibilné a byť schopné vykrývať aj špecifiká jednotlivých štátov (v tomto prípade Kalifornie), regiónov či okresov.
• Napísanie programu podľa náročných kritérií je časovo náročné. Najať si niekoho na napísanie grantu je náročné finančne. Pravidlá by mali byť jasné, zreteľné – také, aby boli všetci schopní napísať a podať si projekt sami, bez toho, aby museli míňať prostriedky na nejakého sprostrekovateľa.
• Sčítanie v roku2000 identifikovalo asi 500 vidieckych oblastí vhodných pre projekty nájomných domov pre nízko príjmové skupiny obyvateľov. Následne bol tento zoznam krátený a tlačí k projektom len na mlom počte území. To ale nezodpovedá definícii „vidiek“, zvyšuje nároky na dopravu a nekryje reálne rozmiestnenie nízkopríjmových rodín.
• Výška grantu na takúto formu bývania kryje reálne náklady len v pomere 1:13!, takéto obmedzenie výšky grantu by malo byť preto zrušené a granty by mali reflektovať dnešnú finančnú situáciu.
• V jednom špecifickom programe – pamiatková ochrana domov, je príliš komplikovaný formulár priebežnej a záverečnej správy, ktorý sa nedá vyplniť online.
• Jedna prihláška do grantovej schémy si vyžaduje niekoľko ďalších overujúcich dokladov. Mal by byť len jeden, jednoduchý a zrozumiteľný. V takej forme, aby bolo úplne jasné, keď sme požiadavky splnili. Príkladom môže byť zjednodušený prihlasovací formulár programu Ochrana historických objektov: http://www.hcd.ca.gov/fa/mhp/19-Aug-08_NOFA.html
• Niektoré nevyčerpané grantové prostriedky sa vracajú do centra, ale mali by byť znovuumiestnené v tej istej oblasti.

Potreba špeciálnych opatrení pre potreby skupín pôvodných obyvateľov – indiánskych kmeňov

6. Poskytovanie odbornejšej pomoci miestnym samosprávam (komunitám)
Poznámka LV: potreba celkového prehľadu o inštitúciách, kde je možné získať odpornú pomoc súvisiacu s akýmikoľvek otázkami, témami ekonomického rozvoja

V súčasnosti sa odbornou pomocou v štáte Kalifornia zaoberajú:
Komunitné školy (Community Colleges – školy zabezpečujúce niečo ako postgraduálne vzdelanie, rôzne nadstavbové kurzy, prípadne prvý stupeň vysokoškolského vzdelania)
Centrá rozvoja malého podnikania, agentúry samospráv pre ekonomický rozvoj, Centrá ekonomického rozvoja, pracovisko Kalifornskej univerzity pre rozšírenie spolupráce, centrá pre rozvoj vidieka, neziskové organizácie...

Účastníci fóra zameraného na rozvoj zamestnanosti upozornili na potrebu pomoci pri prísaní projektov a pri komunitnom plánovaní (u nás napríklad PHSR, strategické plány, akčné plány, územné plány...):

• Vytvoriť centrá, kde by boli sústredené všetky zdroje odbornej pomoci pre písanie projektov všetkých výziev/programov
• Zlepšiť koordináciu existujúcich centier ekonomického rozvoja – zdieľanie a maximálne využívanie zdrojov, vylúčenie duplicít
• Vytvorenie pozície Projektový guru – človek, ktorý bude schopný poskytnúť všetky informácie k projektom a poradiť vhodnú grantovú schému pre daný problém – zo všetkých úrovní – nadnárodných, štátnych, regionálnyh či miestnych zdrojov – programov.
• Organizovať štvrťročne jednodňové semináre k téme ekonomický či komunitný rozvoj v každom obvode (ak treba aj na viacerých miestach) – môžu byť aj vysielané cez centá dištančného vzdelávania, ako video konferencie...
• Podporiť miestne a regionálne snahy o mapovanie a analýzu všetkých údajov súvisiacich s miestnymi zdrojmi. Napríklad regionálna samospráva oblasti Sacramento v koordinácii s 28 samosprávami pracuje na regionálnej stratégii využitia územia www.saog.org/RUCS
Ide o mapu jednotiacu údaje o poľnohospodárskej produkcii – konkrétnych produktoch, výrobe a GIS – podmienky predaja, existujúce VZN či iné nariadenia, podnikateľské rozhodnutia môžu ovplyvniť rôzne plány. Uvedená metodológia a nástroje je možné použiť aj v iných regiónoch či štátoch. Mapa môže slúžiť farmárom v znižovaní záťaže na miestne komunikácie, pri ochrane prírodných zdrojov, pri ochrane pred povodňami či ochrane území ohrozených druhov.

7. Pomoc a rozvoj vzdelávacích inštitúcií zameraným na rozvoj tradičných zamestnaní/remesiel
Rozvoj a vzdelanie/rekvalifikácia pracovných síl vo vidieckych oblastiach je pre štát a ekonomický rozvoj jeho vidieckych oblastí mimoriadne dôležité. Námety sú postavené na aktuálnych demografických analýzach, prehľade o tom – aké vzdelanie je vyžadované, aká je reálna situácia na trhu práce v zhľadom na požadované pozície a vzdelanie.
Otázkou je – čo v tom môže urobiť samospráva?
Ak sú na trhu žiadané pozície vyžadujúce si vzdelanie vyššie (hľavne so špecifickou praxou) ako je maturitné ale zároveň aj menej ako je bakalárske je potrebné v existujúcich vzdelávacích inštitúciách túto potrebu zabezpečiť. Vzdelávanie sa musí zamerať na zamestnania požadované dnes ale aj tie, ktorých potrebu bude potrebné kryť v blízkej budúcnosti. Vo všeobecnosti Kalifornia potrebuje viac zdrojov pre inštitúcie, ktoré takéto vzdelanie zabezpečujú a zároveň zabezpečiť, aby bolo takéto vzdelávanie možné aj pre študentov vo vidieckych oblastiach. Ďalšie odporúčania:

• Zvýšiť vzdelávanie priamo pri výkone práce (on-the-job-training) – teda príprava nových zamestnancov s využitím vedomostí a zručností starších zamestnancov ako inštruktorov (mentorov). Je to forma odbornej prípravy, pri ktorej vyhráva tak zamestnávateľ ako aj budúci zamestnanec. Zamestnávateľ poskytuje nováčikovi tréning zadarmo, tréner má možnosť vzdelávať niekoho a poskytovať skutočne praktické vedomosti – nováčik je v skutočnom reálnom prostredí a vzdelávacia inštitúcia, ktorá to celé zabezpečuje sporí na učebni, učiteľoch a pomôckach.
• Využívanie štipendií a študijných pobytov napríklad aj na farmách
• Zvýšiť využívanie Individuálnych vzdelávacích účtov (poukazov) –podľa definície Ministerstva práce – sú to finančné prostriedky viazané na danú školu, vzdelávanie
• Poskytovanie tréningov pre začínajúcich farmárov napr. ako alternatívne formy závlah, zváranie, mechanické opravy, účtovníctvo, marketing, finančné plánovanie, dane...
• Vytvárať regionálne vzdelávacie centrá, ktoré využívajú dištančné (diaľkové) štúdium s cieľom znížiť náklady a mať viac študentov. Napríklad Kalifornská sieť dištančného vzdelávania v zdravotníctve poskytuje možnosť tohto vzdelávania pre pracovníkov v zdravotníctve pre celý štát Kalifornia, USA ako také i záujemcov z iných krajín. Celé to začalo v roku 1955 spoluprácou štyroch škôl.
• Doplňujúci materiál www.innovationcouncil.org – poskytuje info o analýzach a procesoch vedúcich k príprave 10 ročného Strategického ekonomického plánu pre región Sonoma (publikovaný v januári 2009) s odhadom oblastí podnikania, kde môže dôjsť k ekonomickému rastu. Pripravený v spolupráci s ekonómami ratingovej agentúry Moody.
• Všetky agentúry by mali zamerať svoju pozornosť a zdroje na ohrozenú mládež – je to mládež s kontaktami na gangy, podsvetie – tí, ktorí už pre svoj vzhľad (napríklad tetovanie), správanie a minulosť vytvárajú prostredie strachu predovšetkým v nízkopríjmových oblastiach vidieckych komunít.
• Vytvárať povedomie o možnostiach pre mladých ľudí vo vidieckych oblastiach, ktorí majú tentenciu odchádzať za prácou do veľkých miest
• Odborné vzdelanie už na strednej škole je dôležité, pritom pri krátení rozpočtu často býva rušené ako prvé
• Umožniť ľuďom využívať určité benefity nezamestnanosti pokiaľ využívajú potrebné možnosti ďalšieho vzdelávania či tréningu
Mnohí nezamestnaní majú veľké problémy získať zamestnanie primerané tomu predchádzajúcemu, často je menej platené. Pravidlá by mali byť upravené tak, aby v prípade že sa ďalej vzdelávajú, alebo robia na menej platenom mieste mohli dostávať benefity z nezamestnanosti v určitej úrovni.
• Tréning tzv. zelených povolaní-zamestnaní-remesiel. Wikipedia ich definuje ako tie, ktoré pomáhajú chrániť ekosystém a biodiverzitu; zabezpečujú znižovanie enrgetickej náročnosti, množstvo materiálov, či používanej vody; zabezpečujú zníženie uhlíkových splodín; znižujú alebo obmedzujú všetkých foriem odpadov a znečistení.
• Takéto nové druhy zamestnaní je potrebné podporovať zároveň s podporou „zeleného„ priemyslu, nemá zmysel podorovať rozvoj povolaní, ktoré nemajú reálne uplatnenie
• Poskytovať vzdelávanie zamerané na nové úsporné technológie pre ľudí, ktorí prišli o zamestnanie v iných odvetviach
• Zvýrazniť a posilniť „zelené“ vzdelávanie na stredných a vysokých školách (community college je niečo medzi strednou a vysokou školou – niečo ako naše bývalé nadstavbové štúdiá, zamerané viac na prax a konkrétne potreby v meste, regióne a s kreditným prepojením na vysoké školy – t.j. niektoré kurzy a kredity z nich sú uznávané aj na vysokých školách)
• Využívanie každej podpory a grantu prepojeného-súvisiaceho s uplatňovaním zákona o „zelených zamestnaniach z roku 2007“. (Energy Independence and Security Act of 2007 – EISA podporený sumou 125 milónov USD na rok)

8. Podpora rozvoja regionálneho potravinového systému

• Domáce potraviny do nových zariadení
• Malovýroba mäsa a hydiny

Téma 8 je skôr téma pre vidiecky parlament a organizácie podporujúce malé a stredné podnikanie

ČO sa týka samospráv – Na základe zistení z danej oblasti (regionálny potravinový systém) primátor San Francisca vydal nariadenie na zriadenie Rady pre potravinovú politiku, ktorá monitoruje a rozvíja 16 akčných krokov založených na environmentálnom, nutričnom a ekonomickom „zdraví“. Kľúčové kroky sú napríklad: mapovanie a dohľad nad územím, kde je možné pestovať potravinársku produkciu; maximalizovať kontrolu – používaním kontrolných známok; zvýšiť financovanie hodnotnej školskej stravy; poskytovať ekonomickú podporu miestnej výrobe potravín aj cez zavedenie politiky verejného obstarávania, ktorým mesto preferuje miestne a udržateľné potraviny.
Program tiež podporuje vyhľadávanie spracovania a distribúcie potravín vyprodukovaných
doma do rôznych zariadení

• Poskytovaním odbornej pomoci, grantov a pôžičiek na kapitálové investície využívané na budovanie zariadení distribučnej siete, skladovanie a spracovanie.
• Podpora rastu miestnych a regionálnych sietí v štáte
• Poskytovaním odbornej pomoci, grantov na budovanie miestnych trhov
• Podpora cez rôzne platobné karty zvýhodňujúce predaj nutrične vhodných potravín
• National Fresh Food Financing Initiative – grant na podporu zásobovania čerstvou zeleninou, hlavne v nízkopríjmových oblastiach – podpora štátu (napr niečo podobné ako u nás – jablká, mlieko... do škôl)
• Pomoc školám a iným veľkým verejným inštitúciám pri zabezpečovaní kvalitných a domácich potravín pre ich jedálne a bufety
• Tvorba nariadení podporujúcich predaj z dvora (on-farm sale)
• Podpora novej generácie farmárov
Rozšírenie možností pre malé zariadenia na výrobu, spracovanie a uskladnenie mäsa a hydiny

9. Podpora rozvoja podnikania a pridanou hodnotou
• Využitie zdrojov lesa
• Rekreácia a turizmus
• Malé a mikro podnikanie

Téma 10 je skôr téma pre vidiecky parlament a organizácie podporujúce malé a stredné podnikanie

V mnohom ide o aj o výrobu potravín, ale takéto podnikanie s pridanou hodnotou sa môže týkať aj spracovania dreva, turizmu a malovýroby rôzneho druhu.

Príklady:
• Prieskum lepšieho a efektívnejšieho využitia všetkých dostupných zdrojov lesa a to s využitím miestnej pracovnej sily
• Niektoré verejné – štátne lesy je potrebné sprístupniť – cesty, ale aj sprístupniť pre malých podnikateľov cez pre nich dostupné súťaže o zakázky a kontrakty
• Využívanie zdrojov z lesa na výrobu nových pohonných hmôt, biomasa....
• V oblasti turizmus rekreácie:
• Poskytovať odbornú pomoc a financovanie na prezentovanie –marketing vidieckeho –miestneho turizmu,
• Rybolov a rybárčenie podporovanie federálnymi grantami
• Odborná a finančná pomoc zameraná na zlepšenie infraštruktúry
• Zlepšenie prístupu do verejných oblastí – štátnych lesov a parkov na rekreačné účely
• Napr. aktivitami na špeciálne povolenia, ktoré môžu napomôcť miestnej ekonomike a vytvoriť pracovné miesta.;
• Poskytovanie odbornej pomoci a grantov zameraných na rozvoj agroturizmu
podporou agroturizmu – farma, obchod s produktami z farmy, systém príď si vziať objednaný produkt tzv. U pick, pobyt na farme, prehliadky, učebne na farme, festivaly a výstavy, pestovanie a zber tekvíc, záhradníctva venujúce sa pestovaniu vianočných stromčekov, svadby vo vinohrade,slávnostné obedy v ovocnom sade, mládežnícke tábory, tancovačky v stodole, poľovačky a rybačky, hostiteľské ranče – farmy so zvieratami pripravené aj na pobyt návštevníkov, a iné...– vzniká potreba zamerania sa nie len na farmárčenie ako také, ale širiše na manažment územia. Vidiecky turizmus musí zahŕňať malé podnikanie, poľnohospodárske udalosti spojené s oslavami, regionálnu reklamu – čo by malo byť zanbezpečované ako súčasť rôznych grantových projektov.

Je potrebné venovať pozornosť malému a mikro podnikaniu, ktorých potreby sa neodrážajú dostatočne pri tvorbe príslušných politík – opatrení štátu a pri jednotlivých grantových programoch. V súčastnosti sa o tom diskutuje v súvislosti s témami ako je zdravotná starostlivosť, daňová politika a vytváranie pracovných miest a rozvoj pracovnej sily.

• Je potrebné robiť štúdie a nalýzy uskutočniteľnosti – významu maloobchodu v súvislosti s rozvojom malého podnikania.

Existuje napríklad množstvo nevyužitých priestorov, ktoré môžu slúžiť tomuto účelu. Je potrebné zistiť aký druh maloobchodu by bol užitočný a ako ho získať a využiť preň existujúce voľné priestory.

Venovať pozornosť družstvám ako forme podnikania
• Poskytovať im granty na zabezpečenie odbornej pomoci, orzšírenia vplyvu a rozvoj družstiev
• Financovať rozvojové programy cez Kalifornské centrum rozvoja družstiev a to najmä tie, ktoré sú zamerané na špecifické sektorové a alebo geografické potreby (potreby daného územia)

10. Rozvoj schopností produkovať a využívať alternatívne zdroje energie
Môže byť veľkou výhodou v súťaži/porovnaní s inými vidieckymi komunitami. Práve obnoviteľné zdroje sú obrovnskou možnosťou pre rozvoj vidieka. Výzvami je nedostatočný výskum, odborná pomoc, podnikateľská infraštruktúra a nedostatok finančných zdrojov ako aj environmentálne obmedzenia a obmedzenia územného plánovania. Pritom ide o biopalivá, spaľovanie metánu, biomasy, solárne farmy, veterné a malé vodné elektrárne...

Fórum, ktoré v štúdiu prezentujeme prišlo s nasledujúcim zoznamom obmedzení pre rozvoj vo využívaní alternatívnych zdrojov:

1. Problém napojenia na rozvodnú sieť
2. Potreba špecifických povolení a pravidiel
3. Potreba podory pri písaní grantov netechnickým spôsobom
4. Potreba modifikovania /zjednodušenia pravidiel (legislatívy, VZN...)
5. Veľa problémov súvisiacich s ochranou životného prostredia
6. Nedostatok možností financovania zo súkromných či verejných zdrojov

• Je potrebné vytvoriť spolupracujúcu sieť zameranú na využívanie alternantívnych zdrojov v rámci štátu
• Web stránka (one-stop) so všetkými potrebnými informáciami na jednom mieste – so zoznamom potenciálnych partnerov, ktorí by boli ochotní financovať takéto projekty
Pri tvorbe takýchto zoznamov by mohli pomôcť banky, RRA, skupiny súkromných investorov, obchodné komory.
• Identifikovať firmy s expertízou pre tvorbu štúdií udržateľnosti, ktoré by mohli pomôcť začínajúcim firmám identifikovať a riešiť možné problémy navrhovaním alternatívnych technológií rovnako ako pripravovať štúdie finančnej udržateľnosti. Ide o identifikovanie špecifických odborných charakteristík udržateľnosti, požiadaviek a porovnaní nákladov (tradičné versus alternatívne) pre každý jeden alternatívny zdroj energie.
• Pripraviť zoznam zákonom stanovených kvalifikovaných konzultantov so skúsenosťami a kompetenciami tvoriť odborné –technické a ekonomické štúdie udržateľnosti (feasibility studies). Spravidla sú to inžinierske firmy a účtovníci alebo obaja. Takéto zoznamy by mali byť prepojené a dostupné bankám a finančným inštitúciám na ktoré sa potenciálni podnikatelia v tejto oblasti budú obracať.
Plné financovanie a využívanie grantového programu zameraného na efektívne využívanie a šetrenie energií

Podpora všetkých, ktorí si vyrábajú alternatívnu energiu a znižujú tak záťaž.

11. Rozšírenie programov na stimulovanie „zelených“ zamestnaní (ďalej len ZZ, pracovných miest) a projektov

• Obnoviteľné zdoje energie sú len jednou z možností vytvárania tzv. zelených zamestnaní
• Podporujte a rozširujte existujúce štátne zelené programy napr. program Kalifornia na prvom mieste podporuje prefinancovanie inštalácie akýchkoľvek zariadení šetriacich energiu cez úľavu na dani v trvaní 10 až 20 rokov, vprípade, že je nehnuteľnosť predaná – pravidlo prechádza na nového vlastníka. Do pilotného projektu je zapojených 14 okresov a ich miest. Projekt administruje inštitúcia podporovaná Asociáciou miest , obcí a okresov – krajov Kalifornie
• Podpora komunitál zabezpečovať stavby pre budúcnosť (trvalo udržateľné, nízkoenergetické)
• Podporovať trvalo udržateľné komunity – ich ochotu odskúšavať a byť katalyzátorom inovatívnych stratégií
• ZELENÁ (udržateľnosť, inovatívnosť, využívanie obnoviteľných zdrojov, využívanie materiálov neškodiacich zdraviu ľudí a životnému prostrediu, šetrenie...) by mala byť základnou požiadavkou pre všetky stavby. Kalifornia prijala ako prvá v USA ZELENÝ KÓDEX a ŠTANDARDY BUDOV – zamerané na znižovanie strát materiálov, redukciu energie a šetrenie – do platnosti vstúpi 1. Januára 2011
• Podpora malého zeleného podnikania a podnikateľov – solárne a vodné alternatívne zdroje sú v súlade s možnosťami poľnohospodrástva - voľné plochy, strechy, budovy...
• Propagovať a zavádzať ZELENÝ prístup aj do problematiky sociálneho-dostupného bývania
• Podporovať program kompenzácií za produkovanie uhlíkatých splodín
• Poskytovať malé alebo nízko úročené pôžičky na rekonštrukciu kúrenia na nízkoenergetické
• Vytvárať regionálne ZELENÉ podporné centrá (green resource centers)
Ako vzdelávacie centrá s konzultantmi na zelené podnikanie a ZZ

12. Stabilizácia a rozšírenie ponuky cenovo dostupného bývania
Nestabilita v oblasti bývania má veľký vplyv na všetky aktivity na vidieku a teda aj rast pracovných príležitostí. Prepočty hovoria, že každý dolár vynaložený na mzdy v stavebníctve generuje 1,43 dolára miezd v iných sektoroch. A dokonca stavba obytných domov vytvára multiplikačný efekt až 2,58. Každých 100 budovaných domov vytvára 165 pracovných miest v stavebníctve a celkovo až 311, z čoho je veľa trvalých.

Štúdia uvádza množstvo projektov ako Bývanie v Južnej Kalifornii 182, Bývanie v údolí Coachella 299, Program zlepšovania komunitného bývania 145, Podnik pomáhame sami sebe 228, Bývanie v Mercy 84, Bývanie v Burbanku 82, celkovo 1020 domov

Podporovať a rozširovať pôžičky na dostupné bývanie

13. Zlepšiť prístup a kvalitu zdravotnej (a sociálnej, u nás) starostlivosti vo vidieckych komunitách

Predovšetkým v súvislosti s rastom nezamestnanosti a teda aj stratou krytia zdravotného (a u nás aj sociálneho) poistenia. Pre vidiek Ameriky to znamená napríklad, že v komunitách kde žije približne2500 obyvateľov je krytie zdravotnej starostlivosti také, že 1 z troch ho nemá. Na druhej strane to znamená potrebu zlepšiť zdravotnú infraštruktúru, partnerstvá a synergiu všetkých poskytovateľov zvlášť v špecifických geografických podmienkach.

Vyžaduje si to podporu pre poskytovateľov, lekárov, zdravotné školy, komunikačné kanály poskytovateľov, riešenie zbytočných zdravotných zákrokov...

Závery

Významné inštitucionálne zmeny ovplyvňujú aj vidiecke oblasti. Decentralizácia niektorých plánovacíh aktivít a rast plánovania na miestnej a regionálnej úrovni vedie k zapojeniu širšieho spektra zainteresovaných subjektov do celkového rozvoja vidieka. Sú to nielen samosprávy ale aj podnikatelia, environmentalisti, investori v oblasti bývania, poskytovatelia zdravotníckych služieb, zamestnanci. S tým vznikajú aj nové prístupy a potreba zaoberať sa novými požiadavkami, ale aj nové možnosti. Poľnohospodárstvo je v Kalifornii už až treťím sektorom v dôležitosti, zamestnáva 370 000 ľudí... Výzvami poľnohospodárstva v Kalifornii je:
Starnúci farmár, rančer a rybár; šírenie škodcov; celosvetová súťaž; rôznorodosť priľahlých území; veľký rast environmentálnych nariadení; menej dostupná pracovná sila v sezóne; nedostatok vody.

Je potrebné vedieť, že programy ekonomického rozvoja sú spojené s rôznorodými záujmami a cieľmi:
Podnikatelia majú záujem o posilnenie podnikateľského prostredia a ekonomickú súťaž v oblasti kým lídri zamestnancov preferujú stratégiu vytvárania väčšieho množstva pracovných miest, vyšších miezd a vzdelávania zamestnancov. Sociálne orientované organizácie si myslia, že ekonomický rozvoj má znižovať chudobu a redukovať nerovnosť kým volení predstavitelia chcú celkový ekonomický rast, ktorého výsledky verejnosť rýchlo vidí.

Vyjednávanie stanovísk všetkých zainteresovaných je neľahké ale nevyhnutné. Neplatí, že jedna veľkosť (prístup) vyhovuje všetkým (one size fits all).

Fórum sa zhodlo, že je potrebné priebežne uvedené témy diskutovať a neustále hľadať možnosti spolupráce tak na miestnej ako aj na regionálnej úrovni.

Vyjadrili potrebu mať čosi ako Parlament Regionálneho rozvoja, ktorý prepojí celú škálu vidieckych zainteresovaných subjektov pri tvorbe a realizácii ich vlastnej budúcnosti.

V prílohe je zoznam okresov, koordinátorov a organizácií, ktoré v danom okrese uvedené diskusné fóra zastrešili.

Doplnkový článok Eriky Pálenčárovej k rizikovému kapitálu na stránke EPI v slovenčine http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=/Main/TArticles.ascx&phCont...
NA ZAMYSLENIE A AKO PODNET 1 1
Rizikový kapitál ako externý zdroj financovania malých a stredných podnikov
Erika Pálenčárová
Základnou podmienkou rozvoja malého a stredného podnikania je existencia vhodného podnikateľského prostredia, ktoré stimuluje podnikateľskú činnosť a vytvára priaznivé predpoklady na prijímanie podnikateľských rozhodnutí v podmienkach pozitívnych alebo negatívnych rizík. Podnikateľské prostredie je tvorené legislatívnou, daňovou, úverovou, colnou politikou, devízovou reguláciou, informačným systémom, finančnými službami, vzdelanostnou a kvalifikačnou adaptabilitou manažmentu a pracovných síl a funkčným systémom rozvoja malých a stredných podnikov. Hlavným problémom malých a stredných podnikov je nedostatok vlastných zdrojov na financovanie svojej či už začínajúcej, alebo existujúcej podnikateľskej činnosti.
Keďže na Slovensku nie je dostatočne rozvinutá pomoc pre začínajúcich podnikateľov či už formou bankového úveru, alebo prostredníctvom štátnej pomoci, môže nastať situácia postupného znižovania počtu malých a stredných podnikov v národnom hospodárstve. Jedine malé a stredné podniky sú dostatočne flexibilné na neustále sa meniace podmienky na trhu. Výhodou malých a stredných podnikov je ich kompatibilita s trhom. Považujeme ich za hybnú silu národného hospodárstva. Existuje tu však ešte podpora pre začínajúcich podnikateľov prostredníctvom rizikového kapitálu. Rizikový kapitál nie je na Slovensku dostatočne rozvinutý a vzbudzuje u potenciálnych podnikateľov isté riziko obmedzovania svojej podnikateľskej činnosti. Verejnosť nie je dostatočne informovaná práve o možnostiach rizikového kapitálu.
Rizikový kapitál pochádza z anglického slova venture capital. Je pomerne zložité doslova preložiť toto slovné spojenie. Venture znamená riziko, dobrodružstvo, hazard, odvaha, pokus, výprava. Capital znamená majetok, kapitál, hlavný, akciový, do oči bijúci, investičný, kapitálový, osudný. Kombináciou slov dostávame teda slovo rizikový kapitál. Už z názvu je zrejmé, že ide o niečo riskantné, dobrodružné, spojené s majetkom a podnikaním. Rizikový kapitál môže na jednej strane priniesť vysoké zisky, ale aj vysoké straty. S podnikaním je spojený na jednej strane úspech z pozitívne dosiahnutých výsledkov, na druhej strane riziko z neželaných negatívnych vplyvov v podnikateľskom prostredí.
Rizikový kapitál definujeme ako strednodobý a dlhodobý externý zdroj financovania podnikateľskej činnosti. Za externé zdroje financovania sa považujú všetky zdroje, ktoré do podniku prichádzajú zvonka od iných subjektov. Rizikový investičný kapitál umožňuje podnikom1:

– získanie kapitálu potrebného na úspešný rozvoj,
– zníženie úrokového bremena,
– participáciu na podnikateľskom riziku,
– konzultácie v oblasti finančnej stratégie.
Poskytovanie finančných zdrojov prostredníctvom spoločností rizikového kapitálu (tzv. investorov) prebieha buď formou priamych investícií do vlastného imania podnikov, alebo formou rôznych typov doplnkových úverov, resp. ich kombináciou.
Pri existujúcich spoločnostiach ide o jeho navýšenie a pri novovznikajúcich o spoločné založenie firmy s peňažným vkladom zo strany spoločnosti rizikového kapitálu. Dĺžka trvania spoluúčasti v podniku je stanovovaná individuálne v rozmedzí jedného až piatich rokov. Spoločnosti rizikového kapitálu môžu podnikom, v ktorých už majú spoluúčasť, poskytnúť prevádzkové alebo investičné úvery krátkodobého alebo strednodobého charakteru, pričom maximálna doba splatnosti úverov je päť rokov.
Investori v princípe poskytujú zdroje najmä výmenou za časť vlastníckeho podielu v podniku. Vstupujú do neho nielen svojimi peniazmi, ale v niektorých prípadoch aj ako manažéri. Odchádzajú z neho spätným predajom svojho podielu pôvodnému majiteľovi, predajom ďalšiemu investorovi alebo inému záujemcovi po uplynutí cieľovej doby investície, čo je približne päť až sedem rokov.
Na rozdiel od bánk je v prípade rizikových investícií spolupráca šitá na mieru podnikateľa v snahe čo najlepšie vyhovieť jeho individuálnym potrebám. Investor je zároveň i skutočným obchodným partnerom, ktorý podľa potreby poskytuje rady a odborné znalosti v oblasti finančného manažmentu, pri zhodnocovaní investícií, pri získavaní zákaziek, odovzdávaním kontaktov na potenciálnych partnerov a pod. Keďže ide o investovanie väčšinou navýšením vlastného imania spoločnosti, nedochádza tak k zaťaženiu podniku vysokými úrokovými splátkami. Naopak, peňažné toky a kapitálová štruktúra podniku sú výrazne posilnené.
Nie však každý podnik je vhodný pre umiestnenie rizikového kapitálu. Musí mať vhodnú majetkovú a vlastnícku štruktúru a najmä sľubnú perspektívu. Zaujímavé sú nielen inovatívne podniky, ktoré disponujú potenciálom významného rastu v budúcnosti, ale aj začínajúce malé a stredné podniky s unikátnou myšlienkou a nedostatkom finančných zdrojov na realizáciou svojho nápadu.
Jednou z možností, ako naštartovať podnikanie a rozvíjať svoju myšlienku bez požičiavania si peňazí od známych alebo bánk, je práve získanie vhodného investora. K tomu môže napomôcť správne vytvorený podnikateľský zámer. Tento dokument je kľúčovým bodom pri rozhodnutí investora o účasti v podniku. Podnikateľský plán obsahuje popis predmetu podnikania, čo je na projekte unikátne, v čom má podnikateľ konkurenčnú výhodu, ako si podnik stanovuje finančný plán, ako chce podnik dosiahnuť ziskovosť a aká bude návratnosť investície.
Slovenské právne predpisy stále neumožňujú bežne využívať všetky nástroje rizikového investovania. Bariérou vstupu takého kapitálu je aj nedostatočná vymáhateľnosť oprávnených nárokov, zlá kapitálová alebo vlastnícka štruktúra podnikov. Podniky často nemajú majetok, ktorý by mohli vložiť do projektu a mnohí podnikatelia majú stále záporný postoj voči vstupu nového spoločníka alebo akcionára do spoločnosti alebo sú proti budúcemu odpredaju svojho podielu v spoločnosti novému silnejšiemu investorovi.
V súčasnosti prebiehajú v rôznych krajinách sveta projekty zamerané na rizikový kapitál ako externý zdroj financovania podnikov. Pre podniky sú výhodné najmä z finančného hľadiska a manažmentu podnikov. Mnohí potenciálni podnikatelia nemajú dostatok finančných zdrojov na začatie podnikateľskej činnosti, iní nevedia správne vynakladať finančné prostriedky efektívnym spôsobom. Skúsení manažéri, ktorých spoločnosti rizikového kapitálu dosadzujú na manažérske pozície, nemusia byť špičkovými odborníkmi, ale vedia si nájsť tých správnych ľudí a organizovať podnik tak, aby bol spokojný nielen majiteľ podniku, ale aj zamestnanci. Takúto možnosť podpory malých a stredných podnikov ponúka práve financovanie a riadenie podnikov prostredníctvom spoločnosti rizikového kapitálu.

NA ZAMYSLENIE A AKO PODNET 2
Den D http://www.ceskatelevize.cz/program/10266615369-02.02.2010-22:00-1.html s investormi rizikového kapitálu: Ondřej Bartoš, Dana Bérová, Marta Nováková, Tomio Okamura, Michael Rostock-Poplar

Několik rad pro váš Den D

1) Připravte si krátkou úvodní prezentaci na cca 1 minutu
• jméno, příjmení
• název produktu
• co produkt umí (stručně), jeho výhody (benefity), v čem je jedinečný
• kolik peněz požadujete jako investici
• jaký podíl ve své firmě nebo projektu nabízíte
(nezabíhejte v úvodní prezentaci do technických nebo jiných detailů, na vše další se vás zeptají investoři)

2) Buďte srozumitelní a názorní
Přivezte s sebou prototyp nebo si nachystejte nalepené velké fotografie svého produktu, nákresy, návrhy, ukázky – investoři se budou rozhodovat na místě jen na základě informací, které jim dáte – a čím názornější budete, tím lépe pro vás.

3) Pomocníci
Pokud potřebujete pomocníka, figuranta nebo demonstrátora, přivezte ho (nebo je) s sebou – mluvit však budete pouze vy.

4) Odborný poradce
Pokud potřebujete člověka (poradce), který se v části vašeho projektu orientuje lépe než vy (například účetního nebo blízkého spolupracovníka, společníka) vezměte ho s sebou – budete moci předstoupit před investory společně a oba odpovídat na jejich otázky.

5) Rozmyslete si odpovědi na následující otázky ohledně vašeho projektu
• O co jde ve vašem projektu?
• Jaká je struktura společnosti, jste jediným vlastníkem nápadu, máte obchodního partnera?
• Silné a slabé stránky projektu?
• Jaká je situace na trhu, jsou srovnatelné produkty?
• Jaké jsou vaše náklady a výnosy z projektu nebo jaké náklady a výnosy odhadujete?
• Kdy a jak hodláte investorům poskytnout zisk a návratnost investice do vašeho projektu?

6) Ochrana nápadu
Pokud si myslíte, že váš nápad je tak unikátní, že by mohlo dojít ke krádeži vaší myšlenky, patentujte si ho nebo registrujte co nejdříve.
Mezi natáčením a vysíláním pořadu uběhnou cca 3 měsíce, čím dříve ale budete mít svůj nápad právně chráněný, tím lépe – často to hraje roli i v rozhodování investorů.

7) Role České televize
Mějte na paměti, že Česká televize je pouze prostředníkem mezi vámi a investory a neúčastní se žádným způsobem dalšího vyjednávání. Jde o skutečný obchod a poskytnuté peníze jsou peníze investorů. Je tudíž jejich svrchovaným právem investovat peníze dle jejich osobního uvážení.

8) Oblečte se adekvátně situaci – jde o váš Den D
Hodně štěstí.

9) Informační dokumenty
Pokud chce podnikatel ve Dni D získat od investorů peníze, musí přijít dobře připraven. K tomu mu mohou výrazně pomoci dokumenty Agentury pro podporu podnikaní a investic CzechInvest, které najdete zde.
Zejména „Finanční průvodce“ a „Jak napsat podnikatelský plán“ jsou základem, poskytujícím vše potřebné ke zdárné orientaci ve světě podnikatelského byznysu.